Slávnostné otvorenie parku...
Keď som písala žiadosť o grant na projekt, ktorému patrí celý tento blog, dala som jednému z plánovaných stretnutí názov Slávnostné otvorenie parku. Sama pre seba som sa však uškŕňala popod fúz (stáva sa mi to, keď sa neoholím...), že taký honosný názov azda ani nie je potrebný. Lenže decká (ako familiárne nazývame účastníkov projektu) ma riadne dobehli (viac by sa snáď hodilo predbehli). Zdá sa, že si povedali „Keď slávnostné, tak slávnostné“ a všetko nachystali tak, ako sa mne ani vo sne nesnívalo. Začalo to promo-bicyklom lietajúcim po dedine pred začiatkom programu, ktorý by nám isto závidela nejedna reklamná spoločnosť. Okamih prestrihnutia stužky nenarušil ani neumelý prejav pána Kreta, fúrikári urobili značný dojem aj na najsilnejších návštevníkov, nožničkárka Lenka a jej kolibríčie pohyby očarili nejedného prihliadajúceho záhradkára a na dôvažok strom dobrôt zaihral na poslednú zanedbanú strunku. Ani kaviárové jednohubky nepovažujem za ťah začiatočníka.
Začala sa, pevne verím, nová éra parku. Rodiny s deťmi (a že prišli aspoň štyri) videli, že park je opäť miestom, kam sa môžu chodiť prechádzať a hrávať. Niektorí uvedomelí občania dokonca ponúkli svoju ochotu a dobrú vôľu, vraj ak sa bude na prácach v parku pokračovať, tak by sa radi pridali aj oni.
To, čo som ja, vo svojej obmedzenej predstavivosti, v maličkej mojej makovici, videla ako „slávnostné“ otvorenie, sa stalo „SLÁVNOSTNÝM OTVORENÍM“ a nielen to. Aj ukážkou toho, ako sa nadšenie jedného človeka môže preniesť na ďalších deväť, tých deviatich na ďalších dvadsať, a tých dvadsať... ktovie.
A takto sa, priatelia, mení svet...
Kretka
Začala sa, pevne verím, nová éra parku. Rodiny s deťmi (a že prišli aspoň štyri) videli, že park je opäť miestom, kam sa môžu chodiť prechádzať a hrávať. Niektorí uvedomelí občania dokonca ponúkli svoju ochotu a dobrú vôľu, vraj ak sa bude na prácach v parku pokračovať, tak by sa radi pridali aj oni.
To, čo som ja, vo svojej obmedzenej predstavivosti, v maličkej mojej makovici, videla ako „slávnostné“ otvorenie, sa stalo „SLÁVNOSTNÝM OTVORENÍM“ a nielen to. Aj ukážkou toho, ako sa nadšenie jedného človeka môže preniesť na ďalších deväť, tých deviatich na ďalších dvadsať, a tých dvadsať... ktovie.
A takto sa, priatelia, mení svet...
Kretka
10 Comments:
Nereval tu niekto?
By Anonymný, at 28 novembra, 2006 10:01
No a čo? Nemôžem?
By Anonymný, at 28 novembra, 2006 10:07
Mimochodom, celé mi to trošku pripomínalo dôležitú tulipánovú generčnú afterparty, vám nie?
By Anonymný, at 28 novembra, 2006 10:14
pardon, pardon.. furikari neposobili na najsilEnejsich, ale najsilnejsich.. aby bolo jasno..
By Anonymný, at 28 novembra, 2006 11:03
Aby bolo jasno a nebolo to trápne... už som tú chybu opravil...
By Vajo, at 28 novembra, 2006 11:29
Vajko, ty si génius, dá sa opraviť aj moja?
By Anonymný, at 28 novembra, 2006 12:45
No.. vyžínač, žiaľ, tvoja chyba sa dá iba vymazať :)
By Vajo, at 28 novembra, 2006 13:04
inak neviem, ci by sme nemali vyzinaca celeho vymazat... uz ho nepotrebujeme.
By Anonymný, at 28 novembra, 2006 16:30
kretka by nikdy nedovolila, aby niekto vymazal vyzinaca.. aj kvoli takemu si ho odsava..
By Anonymný, at 28 novembra, 2006 21:44
som zvedavy, ako dlho si budu ludia to otvorenie pamatat.. mierne skepticky som najma u toho ujka, co si k nam v pondelok prisiel po bicykel, ktory tam pocas tej slavnostnej chvilky zabudol..
By Anonymný, at 28 novembra, 2006 21:52
Zverejnenie komentára
<< Home